Manažér zdravia Tomáš Považan alias Tommy Povajean

Manažér zdravia Tomáš Považan alias Tommy Povajean

Manažér zdravia Tomáš Považan ide za svojím snom vytrvalo ako športovec, ktorý chce dosiahnuť tie najvyššie méty.

 

Prezentuješ sa ako silovo-nápravný tréner, venuješ sa výžive a neustále sa vzdelávaš. Stojí za tým všetkým sen z detstva, alebo sa to vyvíjalo u teba náhodne?

Sen z detstva a životná cesta v jednom. Prvý sen bol profesionálny futbalista na najvyššej úrovni. To sa mi nesplnilo, pretože už v 16-tich som mal výpadky kvôli zdravotným problémom. Chcel som sa dať rýchlo dokopy a pokým moji rovesníci robili to, čo ich bavilo, ja som študoval v knihách všetko o zdravej výžive, chorobách a podobne. Trvalo mi to asi 3 roky, kým som veci zlepšil. Keďže s týmito problémami išla dole aj moja psychika, začal som študovať aj psychológiu, knižky osobného a duchovného rozvoja. Popri tom som natrafil na psychosomatiku. Začalo to naberať rýchlejší spád. Bol som zdatnejší a silnejší, začínal som sa cítiť lepšie. Neskôr prišla inšpirácia od úspešných ľudí a tak som nabehol na cestu podnikania. Zistil som, čo viac nechcem zažiť a našiel som to, čo ma baví. Nevýhodou je, že mám silné ego, ciele ma neustále prerastajú, mám veľmi zvedavú povahu a keď niečomu nerozumiem, stúpa vo mne nepokoj :-), preto mám potrebu novej a neustálej práce na sebe.

 

Trénuješ v Centre funkčného trénovania (CFT). Čím sa odlišuje od bežných fitness centier?  Aký je rozdiel medzi tréningom v posilňovni s činkami a tréningom s váhou vlastného tela?

Malo by platiť nepísané pravidlo, že ak má človek bolesť a výrazné, či štrukturálne pohybové obmedzenia, mal by ísť do rúk fyzioterapeuta. Preto s mnohými spolupracujem. Ak chce človek rozvíjať svoje pohybové schopnosti, kondíciu a podobne, mal by si nájsť trénera, ktorý danému cieľu dobre rozumie. Ideálne je, ak to sám robil a má výsledky so zverencami. Pri výbere trénera rozhoduje odbornosť v zmysle vzdelania, dĺžky praxe, ľudskosť a zanietenosť. Ak mu nesadne, mal by skúsiť iného. Tréner by mal vysvetliť cestu, ktorá ich čaká a kam sa chcú spoločne tréningami dopracovať. Je to o spolupráci, nie o sledovaní času na stopkách a prepotenom tričku. Po tréningu by sa mal človek cítiť dobre a mal by vedieť, čo sa dialo.
Všetci máme svoje limity, napríklad rozsah pohybu, dysfunkcie, anatomické abnormality. Myslím si, že športovec potrebuje aby mu tréner výberom cvičebného plánu ešte viac neublížil.

Stroje sú dobrým prvým krokom. Niečo na nich treba odrobiť a potom pokračovať vo funkčnom tréningu. Svalstvo je pripravené a má to svoje opodstatnenie.

V silovom tréningu s prvkami nápravy, ktorý robím, je základom sila a neskôr nastupujú zložitejšie pohyby s kondičnými prvkami. Ľudské telo má okolo 620 svalov a 300 kĺbových spojení. Pohybová dokonalosť alebo rovnováha neexistuje. Preto sa snažím odstraňovať slabé články, ktoré aktuálne robia problém a približovať sa k cieľu.

 

Aký si  tréner?

Tréner je človek, ktorý má výhodu zraku a posúdenia kvality pohybu. Ľudia ma často škatuľkujú, že som buď gymnasta, robím kalisteniku alebo mobilitu. To nie je pravda. Aby som to dal na pravú mieru, snažím sa pracovať s ľudskými funkciami, základnými pohybovými vzormi a so silovo-pohybovými základmi. Využívam na to otvorené a zatvorené reťazce a všetky efektívne prostriedky, pomôcky, náradia, ktoré sa mi zdajú pre daného človeka vhodné. Preto keď s niekým pracujem na kruhoch, v stoji na jednej nohe alebo s expandrami, tak to niekto vníma ako gymnastiku a naťahovanie. Treba si uvedomiť, že pokiaľ človek necíti a nevníma samého seba, nerozumie tomu, čo robí a prečo to robí, tak to nebude fungovať. Chcem, aby ľudia zlepšovali kvalitu svojho pohybu. Len tak môžu dosiahnuť dlhodobé výsledky a byť pohybovo samostatnejší. V opačnom prípade človek s trénerom končí a nevie, čo má robiť ďalej. Rád používam formulku: „Týždeň má 168 hodín, ale ak z tohto času trénujem s trénerom jednu, prinajlepšom 3 hodiny, tak je to zanedbateľné“.

 

Mohol by si priblížiť jednotlivé druhy cvičenia?

Robím s voľnými váhami ako sú osky, jednoručky, či kettlebely. To je súčasťou spomínaného otvoreného reťazca. Pracujem s hrazdou, zemou, kruhmi, izolovanými aj komplexnými pohybmi. Podľa toho, čo chce človek rozvíjať, k čomu má vzťah, aký ma cieľ, aké sú jeho potreby, stav a čo je pre neho najvhodnejšie. Jedným z princípov tréningu je pestrosť. Preto veľmi rád kombinujem jednotlivé možnosti. Práca so svalovým napätím je ďalšia premenná, ktorá sa dá robiť s činkami, vlastnou váhou, kladkami a fitness strojmi.

 

Znamená to, že ak robíme silové cvičenie bez trénera, môžeme si ublížiť?

V podstate je to ako s účtovníctvom – keď založím firmu a robím si ho sám. Potrebujem na to veľa času a energie, kým všetko naštudujem. Keď chcem pri tréningu dosiahnuť svoj cieľ, s trénerom to ide rýchlejšie a robím menej chýb. Neznamená to však, že ho nutne potrebujem. Všetko závisí od priority a od toho, ako sa chcem cvičeniu venovať, aký mám problém.

 

Z toho, čo si povedal vyznieva, že si náročný nielen na svojich zverencov.

Mám nadštandardne vysoké nároky na seba. Silovú gymnastiku beriem profesionálne. Chcem sa dopracovať na svetovú úroveň. Zvládnuť stojku na jednej ruke, zhyb na jednej ruke bez toho, aby som to kompenzoval a riskoval zranenie. Preto študujem rôzne metódy terapie a funkčnú anatómiu. Zároveň pracujem na svojich atletických schopnostiach, s cieľom preniesť ich do futbalu. Hoci ho hrám dnes amatérsky, testujem na ňom svoj tréning. Sledujem či som výbušnejší, silnejší, stabilnejší, rýchlejší, obratnejší, vnímavejší. Priznám sa, že po takmer 20-ročnej pohybovo-tréningovej praxi stále nemám jasno v mnohých veciach a neviem ich vyriešiť. Preto mám veľký rešpekt pred prácou „s telesnými schránkami“ druhých ľudí. Ľudské telo je naozaj veľmi zložité. Budovať dlhodobo udržateľný výkon je náročnejšie. Rovnako ako pracovať s bolestivými problémami, pooperačnými a úrazovými stavmi. Toto všetko ma fascinuje, ale jeden človek  na to asi nestačí.

 

Hľadáš teda odpovede ako zlepšiť výkon v rôznych oblastiach?

Keď som mal v 16-tich problémy s imunitou, čítal som rôzne stránky o výžive a začal som svoje zdravotné problémy riešiť. Postupne som si vybral odborníkov z oblasti výživy a lekárskeho prostredia, ktorí ma oslovili najviac a navštevoval som ich prednášky a kurzy. Keď som neskôr porovnával, čo som čítal vtedy a čo čítam teraz, bol to veľký rozdiel. Pri tréningu je dôležitá vlastná prax alebo skúsenosť s ľuďmi a vedomosti zo susedných odborov ako fyzioterapia, ortopédia, prípadne športové špecializácie ako vzpieranie, gymnastika, silový tréning, joga, silovo-rýchlostné športy a hry. Tréning a pohyb je viac o aplikovaných informáciách. Výživa je  pomerne náročná. Keď pôjdeme do hĺbky biochémie, bunkovej úrovne či patológie, bez laboratória sme skončili. Aby si človek vedel vybrať potraviny, pripraviť ich a nastaviť pravidelný režim, na to stačí poznanie základných princípov fungovania metabolizmu.

 

Povedzme, že nastavíš klientovi výživu na mieru, ale jeho metabolizmus funguje opačne, ako si očakával. Čo v takom prípade?

Celkovo je výživa spojená s personalizáciou a individualitou človeka. V prípade veľkých, zjavných a dlhodobých problémov sú krvné testy veľkým pomocníkom. Všimol som si, že väčšina ľudí, keď príde s nejakým problémom, nemá žiadny základ. Dlhé roky konzumujú spracované potraviny s prídavnými aditívnymi látkami, ktoré obsahujú nevhodné kombinácie makroživín, ako napríklad veľa cukru, nasýtených a polynenasýtených tukov. Priveľký kalorický energetický príjem a sladené nápoje vyvolajú z dlhodobého hľadiska podvýživu mikroživín, ako sú vitamín D, magnézium, vitamín B12, cholín a foláty. Treba si uvedomiť, že metabolizmus je súbor chemických reakcií, ktoré pracujú v rovnováhe s mikroživinami. Keď niektoré chýbajú, telo sa snaží vyťahovať látky zo zásob v tkanivách. Nejaký čas to dokáže telo kompenzovať, ale skôr či neskôr sa to niekde prejaví. Najčastejšie zlým stavom ciev, kostí, zvýšenia tlaku a chronickej únavy. Vždy sa snažím optimalizovať stravu výberom prirodzených potravín, ktoré človeku chutia, a potom sledujem metabolizmus. Snažím sa ho nastaviť na model hlad-sýtosť. Niekomu stačí jesť dva krát za deň. U žien je ideál kvôli hormónom asi 3-5 krát za deň. Nejaký čas to trvá, ale po troch mesiacoch sa to dá vyhodnocovať. Ideálne je, ak tento model vydrží človeku počas celého života. Ak to nefunguje, potom treba ísť hlbšie a vyšetriť hormonálny profil, krvné markery a mikroflóru.

 

Vieš odhadnúť človeka na prvý pohľad, či trénuje, prípadne aký typ tréningu potrebuje?

Áno, už som si vypestoval chorobu z povolania. Môj zrakový filter podvedome vyhodnocuje pohyb osoby, na ktorú sa pozriem. Niekedy sa mýlim viac, inokedy menej. Ale keď s niekým začínam spoluprácu, domnienky musia ísť bokom. Dôležitá je anamnéza a rozhovor, vďaka ktorému sa snažím spoznať človeka, jeho minulosť, súčasnosť, pracovný a životný harmonogram, tréningový vek a skúsenosti. Potom si testujem svoje domnienky, hľadám a skúšam vyhodnocovať.

 

Mnohí majú obavu prísť cvičiť. Možno si neveria, majú nadváhu alebo vyšší vek. Akí ľudia k tebe prichádzajú?

Prichádzajú všetci. Niektorí sa ukážu iba raz a niektorých mám v telocvični niekoľko rokov. Všetci sa chcú dobre cítiť a ideálne je, keď ich telo aj dobre vyzerá. To chcú všetci. Mladí aj starí, športovci aj deti. Ľudia niekedy neveria vo výsledok. Vždy je to o poznaní samého seba. Podľa môjho názoru, všetci potrebujeme fyzický pohyb, pretože pohyb je ľudská potreba. Niektorí ľudia nemajú vzťah k pohybu, a berú to ako niečo mimo života. Ak sa mi nepodarí nájsť pohyb, ktorý toho človeka napĺňa a doslova sa do neho nezamiluje, tak mu neviem pomôcť. Iba pravidelnosť má zmysel. Ak človek zistí, že mu pohyb robí dobre, stane sa na ňom závislý. Potom mu to ostáva na celý život, čoho dôkazom som aj ja J. Tiež som netancoval, neotužoval, nerobil atletiku, nevzpieral…to všetko prišlo až po dvadsiatke.

 

Prezraď nám niečo o kolektíve trénerov v CFT.

Sme prevažne mužský kolektív s jednou šarmantnou kolegyňou. Sme zmesou rôznej športovej špecializácie od trénerov crossfitu, kalanetiky, vzpierania, gymnastiky, trojboja a bojových umení. Každý si môže vybrať, čo ho baví.

 

Pripravuješ pre cvičencov nejaké zaujímavé kurzy, prednášky alebo súťažné aktivity?

Snažím sa robiť tieto veci na pravidelnej báze. Baví ma vzdelávanie. Robím to cez články, rozhovory a audionahrávky. Semináre organizujem dvakrát ročne. Teraz v lete budú tréningy vonku pre tých, ktorí majú radi cvičenie v prírode a ďalší tréningový seminár bude v novembri. Konkrétne sa to týka Banskej Bystrice. Určite sa však ukáže príležitosť a pozvanie mimo mesta na nejakú akciu a keď sa mi to bude páčiť, tak do toho pôjdem.

 

Pamätáš si, ktorý kurz alebo vzdelávanie teba osobne naštartovalo do súčasného spôsobu života, myslím tým neustálu prácu na sebe a chuť pomáhať iným s ich problémami?

Študoval som športový manažment. Kurzy som absolvoval na rôznych miestach vo svete od Slovenska, Čiech, Mníchova, Španielska a podobne. Dnes je to už pre mňa otázka prestíže. Ak máte kurz, ktorý vás odlišuje, potom je to vaša konkurenčná výhoda. Osobne som sa najviac vo svojom živote venoval gymnastike od 6 do 11 rokov a futbalu od 12-tich v podstate doteraz. Neskôr som všetko pospájal odbornými kurzami. Nechodím tam pre diplom, alebo po čiarku, že som tam bol. Vyskladám si kurzy podľa toho, čo ma zaujíma. Napríklad teraz som bol na seminári z fyzioterapie a ortopédie na Slovensku a v Čechách. V Mníchove na kurze o funkčnom a silovom trénovaní.

Vzorov je veľa. Mnohí sú z mojej školy, kde som študoval. Mám vzory ľudí z viacerých oblastí života, ktorí sa mi páčia ako podnikajú, ako žijú, akí sú tréneri, rodičia, odborníci, športovci…
Teraz sa intenzívne vzdelávam na Instagrame, pretože momentálne ma najviac zaujíma trénerstvo a platforma krátkych videí s popisom ako na to, a je naozaj výborná. Hlavne sú tam všetky svetové kapacity. Vybrané kanály každodenne sledujem, snažím sa pochopiť podstatu, skúšam to na sebe a tým sa učím. Keď cítim potrebu, idem na kurz. Tréneri dnes dávajú svoj obsah von na sociálne siete, aby sa presadili. Už to nie je utajené ako v minulosti. Tréningové systémy a inovácie idú dopredu, preto sledujem zahraničný trh, aby som bol informovaný, ako sa čo vyvíja. Na moju stránku www.tommypovajean.com som dal odkazy na mnohé videá, ktoré sú zaujímavé. Na mojom instagramovom účte si môžete čeknúť koho sledujem a budete mať prehľad.

 

Ako vyzerá správne nastavené stravovanie, denná pohybová aktivita a duchovná vyrovnanosť u Tommyho Považana?

Naplánujem si ho deň dopredu 🙂 Snažím sa mať pravidelný režim alebo aspoň mantinely dňa. Mám to rozhádzané, lebo končím niekedy s tréningami neskoro večer. V zásade vstávam keď potrebujem, potom si dám kontrastnú sprchu studená-teplá-studená a potom nasledujú nápravné cviky, kde sa sústreďujem na dýchanie. Robím to pocitovo a úplne sa pri tom uvoľním. Trvá to asi 15 minút. Neraňajkujem, dám si kávu, čaj, alebo vodu s citrónom. Znova to robím podľa pocitu. Doobeda mám buď tréningy, alebo pracujem z domu, alebo riešim veci okolo podnikania, projektov, komunikácie a podobne. Prvé jedlo je medzi 11.00-13.00 a z 90 % je každý deň rovnaké. Domáci tvaroh so srvátkovým proteínom, pridám tam semienka, kakao, koreniny a dochutím ovocím. Jedlo je rýchlo stráviteľné a množstvo si dávkujem podľa momentálnej potreby. Nasledujú tréningy, stretnutia a druhé jedlo je večera. Preferujem teplé jedlo, ale teraz mám obdobie, kedy mi chutia najviac vajcia. Vedel by som ich jesť každý deň. Najlepšie potraviny podľa výskumu sú morské plody, pečienka a vajcia. Ak sa pohybujem v týchto troch kategóriách, tak dávam svojmu telu to najlepšie.

 

Napísal si knihu „Puzzle života“. Môžeš nám ju priblížiť?

Kniha má 10 podoblastí o optimalizovaní životosprávy. Nastavenie, pohyb, výživa, regenerácia, spánok, duchovné princípy, rozvoj a kontakt s prírodou. Vznikla preto, lebo som mal pocit, že mám už  dostatok informácií a nebavilo ma s každým človekom riešiť dookola to isté znova a znova. Povedal som si, že o tom radšej napíšem knihu. Z každej oblasti sú tam informácie, ktoré by som chcel vedieť predtým, ako som si ich naštudoval. Uviedol som aj zdroje pre tých, ktorí by chceli o tom vedieť viac. Knižka nie je písaná odborne a náročne, ale viac vecne a prakticky.

 

Bežný Slovák, ako by si ho charakterizoval? V čom sú silné a slabé stránky našej povahy v rámci životného štýlu?

Podľa mňa sme ušomraní a to je naša najväčšia škoda, lebo sme veľmi inteligentný národ. Keď som bol v Španielsku, tam sa mi páčila prostorekosť a bezprostrednosť ľudí, tá ich emócia a temperament. Osobne som hĺbavý typ, dopredu si radšej premyslím, kým niečo dám von. Nemyslím si, že je to zlé. Je to jednoducho tak. Ale to španielske „ideš“ ma dostalo. Postupne pracujem aj na tom, aby som dokázal prejaviť dostatočne to, čo cítim. Preto som začal aj s tancom a spievaním za volantom :-).

 

Určite si túto otázku dostal pri rozhovoroch veľa krát, ale ľudia chcú vedieť, ako sa dá dosiahnuť  osobný úspech. Ako by si pomenoval základné piliere, na ktorých si staval?

Dlho som hľadal definíciu, s ktorou by som sa stotožňoval, čo je úspech. Napadá mi viac definícií. Schopnosť dosahovať ciele, prekonávanie samého seba a svojich strachov. Môže to byť pocit osobného šťastia s tým, čo mám. Návod na úspech? Neviem, či by niekoho iného bavil život, aký mám. Ak mi niečo chýba, tak sa snažím k tomu priblížiť. Funkčné vzorce sú pre mňa napríklad: Obklopovať sa ľuďmi, od ktorých chcem čerpať. Ak chcem byť bohatý, byť s takým človekom, ak sa chcem baviť, byť so zábavnými ľuďmi. Ak chcem vedieť tancovať, tak idem medzi nich. Ak mám pocit, že ma niekto ovplyvňuje spôsobom, aký sa mi nepáči a nechcem to vo svojom živote, izolujem sa. Podľa mňa tieto dve veci fungujú. Musím mať ale rovnako hodnotu pre tých, ku ktorým sa ťahám, nie že ich budem otravovať. Musím im vedieť niečo ponúknuť, nejakú pridanú hodnotu, ktorá má pre nich význam. Človek nedosiahne úspech sám, možno po nejakú úroveň, ale potom potrebuje spoločnosť ľudí.

 

Povedzme, že sa stretneme o desať rokov, čo nové sa bude dať o tebe napísať?

Dúfam, že 37-ročný Tommy bude mať už nejakú rodinku a zázemie. Nezáleží na tom, či to bude prvý chlapec alebo dievčatko, hlavne nech je zdravé a ide cestou vlastného napĺňania. Nech objavujú to, čo ich baví, čo im ide. Nech to rozvíjajú. Teším sa, bude to taký experiment. Ťažko to dopredu hovoriť, ale chcem byť iný rodič. Do výchovy chcem zasahovať minimálne, no zároveň ich chrániť  pred nebezpečím, o ktorom viem, že by nezvládli. Viem, že len cestou vlastných chýb a zlyhaní sa človek naučí pravým hodnotám a zmyslu života. Tým človek rastie. Rád by som urobil to, čo všetci vyčítame systému. Dať im iné vzdelanie ako je dnes bežné. Nebudem bazírovať na známkach v škole, ale chcem odmeňovať ich úsilie. Chcem aby sa venovali tomu, k čomu budú mať vzťah, aby sa pohybovo rozvíjali v rôznych aktivitách a veľa sa hrali. Predtým mám v pláne svoje podnikateľské vízie a plány. Chcem fungovať v Banskej Bystrici, robiť čo ma baví, skúmať veci ako fungujú a pomáhať druhým so životosprávou, sebavedomím, zdravím, fyzickými a vnútornými cieľmi.

 

Manažér zdravia Tomáš Považan alias Tommy Povajean

Zdroj: Tomáš Považan

 

Rozhovor pripravila Ing. Eva Antalicová