Jaroslav Dodok, podnikateľ bez maturity, ktorý sníva o vlastnej vysokej škole.

O mladom podnikateľovi, ktorý sa nebál svojho sna a dokázal, že odvážnemu šťastie praje…

 

Prečítala som o tebe veľa rozhovorov. V jednom z nich si spomenul svojich rodičov ako „typicky socialistických“, ktorí ťa odhovárali od podnikania. Detstvo nás formuje asi najviac a pomáha nám pochopiť osobnosť človeka. Aké bolo tvoje detstvo?

Len si prosím nepredstavujte mojich rodičov ako komunistov (smiech). Sú v pohode, akurát sa s podnikaním nikdy nestretli, preto z neho majú strach. Ja som mal dobré detstvo, chytil ma parkour, vďaka ktorému som sa naučil prekonávať prekážky. Celé leto som trávil na bicykli alebo v detských táboroch. Moc som neobsedel, čo sa ukázalo aj neskôr v puberte…

 

Vyžaruje z teba veľké odhodlanie, energia, viera v samého seba a odvaha. Nie každý sa rodí s takým potenciálom. Navyše, v období dospievania dospieť k takým závažným rozhodnutiam, nie je bežné. Čo je skutočným motorom tvojej aktivity?

Už v mladom veku som mal úžasných mentorov, aj keď vtedy by sme to tak nenazvali. Nesmierne ma však inšpirovali a boli pre mňa vzorom. Povedal som si, že aj ja chcem byť taký odvážny a vytrvalý, ako oni. To so sebou prinášalo aj množstvo rozhodnutí, ktoré som musel spraviť. Týchto 20 považujem za najťažších a zároveň najlepších.  Patrí medzi ne aj rozhodnutie uveriť v Boha. Pomohlo mi to nájsť zmysel života, dalo mi to nový rozmer slobody a túžbu napredovať.

 

Na Slovensku máme veľa schopných ľudí. Hovoríš, že jednou z príčin, prečo nie sú úspešní, je nedostatočná kvalita vzdelávania. Existujú podľa teba aj iné faktory, ktoré bránia rozvoju našich talentovaných mladých ľudí?

Myslím si, že to najhoršie čo sa môže stať je, že mladí ľudia stratia chuť učiť sa. A to sa paradoxne deje práve na školách. Je preto dôležité, do akej partie mladý človek zapadne, či do takej, ktorá ho ťahá dole, alebo si nájde kamošov, ktorí očakávajú od života viac. Rovnako kľúčová je aj rodina, buď pomáha mladému človeku rozvíjať svoj potenciál alebo mu v tom bráni.

 

Jaroslav Dodok, podnikateľ bez maturity, ktorý sníva o vlastnej vysokej škole.

Zdroj: Jaroslav Dodok

 

Tvoj nápad uchádzať sa v 13-tich rokoch o prácu v redakcii je ojedinelý. Riešil si to v sebe dlhší čas, alebo to bol spontánny nápad?

Všetko sa to odohralo asi v priebehu týždňa. Objavil som na facebooku inzerát, odpísal som si číslo, zavolal som šéfredaktorke a povedal jej, že sa chcem stať redaktorom. Vtipný moment nastal, keď sa dozvedela, koľko mám rokov, no i napriek tomu to vyšlo. Mám rád spontánne nápady. Vďaka nim som získal množstvo skúseností a skvelých zážitkov.

 

Môžeš nám stručne priblížiť, čomu sa venuješ v rámci svojho podnikania?

Pred piatimi rokmi som si uvedomil, že ma baví tvoriť články. Nielen tie spravodajské, ale aj tie reklamné. Postupne som pričuchol ku content marketingu a o pár mesiacov na to som už riešil komplexné kampane pre klientov. Momentálne sa venujem tvorbe marketingových stratégií, už len v rámci consultingu, keďže sa snažím fokusovať na oblasť vzdelávania.

 

Mnohí ťa vnímajú ako premotivovaného človeka. Mne sa javíš ako muž, ktorý nezabudol byť malým chlapcom a plní si svoje sny…

Ak by v mojom detstve bolo také rozšírené povedomie o ADHD, určite by mi ho diagnostikovali (smiech). V živote je obdobie, kedy sa treba chytať všetkých príležitostí, ja som ho využil. Takže možno boli situácie, keď som robil milión veci naraz, no veľa ma to naučilo. Potom príde obdobie, ktoré zažívam teraz, kedy sa učím hovoriť nie a sústredím sa na svoje priority. Plniť si svoje sny však určite neprestávam.

 

Jaroslav Dodok, podnikateľ bez maturity, ktorý sníva o vlastnej vysokej škole.

Zdroj: Jaroslav Dodok

 

Ktorá osobnosť ťa v živote najviac ovplyvnila a stala sa tvojím vzorom?

Najviac asi Jarka Lipková, ktorá ma školila na mojom prvom školení. Povedal som si, že raz sa chcem venovať mladým ľuďom a vzdelávaniu s rovnakým zápalom ako ona. Potom ma v živote veľmi ovplyvnila aj Darinka Diošiová z IUVENTA, Katka Molnárová z digitálnej agentúry Online Toro či Julo Slovák z Projektu Godzone. Sú to ľudia, ktorí sa neboja snívať odvážne sny a tvrdo na nich pracovať.

 

Dokážu ťa motivovať a inšpirovať aj obyčajní ľudia?

Áno! Najviac mladí ľudia, ktorí sa zúčastňujú na našich školeniach. Nesmierne ma fascinuje, keď ich môžem pozorovať ako pracujú v tíme, ako prekonávajú rôzne výzvy, ako si vzájomne pomáhajú a začínajú chápať koncept líderstva. Už ako stredoškoláci. Ak pochopia, že oni sú nositeľmi zmeny a že oni budú o pár rokov preberať zodpovednosť za našu krajinu, tak verím v lepšiu budúcnosť.

 

Tvoj deň je presne naplánovaný. Vieš koho chceš mať v tíme. Darí sa ti vo všetkom, čo chytíš do ruky. Máš aj nejaké nedostatky? 🙂

Tak to ani náhodou, vždy raz za čas príde nejaký ten fail. Keď som začínal s podnikaním, tak som si kúpil kávovar za 600€ a zabudol som, že nemám v kancelárii na čom sedieť. O pár rokov neskôr som kývol na zákazky, ktoré boli pre nás veľkým ťažiskom. Rovnako náročné bolo motivovať náš volebný tím, ktorý som viedol do volieb VÚC, keď sme robili kampaň Erike Jurinovej. Takže nie všetko ide tak, ako by som si to predstavoval. A mimochodom pijem fakt veľa kávy, to tiež nie je nič chválitebné…

 

Jaroslav Dodok, podnikateľ bez maturity, ktorý sníva o vlastnej vysokej škole.

Zdroj: Jaroslav Dodok

 

Predpokladám, že potrebuješ občas relaxovať. Ako oddychuje Jaroslav Dodok?

Je to jedna z vecí, ktorú sa stále učím. No musím sa pochváliť, že som sa celkom posunul (smiech). V januári som odišiel na 4 mesačný sabbatical, takže som na chvíľu zabudol na prácu. Chodil som viac plávať, čítal som veľa kníh (Sila ticha, Cnostné líderstvo, Malý princ v nás) a nejaký čas som strávil v úplnom tichu v cisterciánskom kláštore.

 

Pracuješ na veľkom sne o vlastnej vysokej škole. Pýtať sa ťa, kde sa vidíš o 10 rokov nie je v tomto prípade asi aktuálne. Máš  však víziu, kde bude Slovensko o 10 rokov?

Verím, že na Slovensku sa nám podarí vychovať zrelých lídrov, ktorí budú mať pevný charakter a budú schopní prevziať zodpovednosť za rôzne oblasti života, od školstva, cez biznis, neziskový sektor až po štátnu správu. Ak ich začneme vzdelávať už dnes, o pár rokov môžu stáť pri dôležitých zmenách, ktoré sa v našej krajine udejú. A ja verím, že tomu budem môcť pomôcť.

 

Skús povedať niečo povzbudzujúce pre tých mladých ľudí, ktorí si neveria, boja sa urobiť rozhodný krok a majú pocit, že nie sú výnimoční.

Pozývam ich k tomu, aby začali objavovať svoje talenty a dary. Pretože, keď ich nájdu, zistia ako môžu vďaka nim niekomu pomôcť. Či už svojim spolužiakom, svojmu tímu, projektu alebo startupu. V osobnostnom rozvoji platí, že keď sa zameriate na svoje silné stránky, stanú sa z vás výnimoční ľudia, nie priemerní. A pomôcť vám v tom môžu aj mentori alebo blízki priatelia, ktorí vás budú v živote ťahať a zároveň vám dávať konštruktívnu spätnú väzbu, keď stúpite vedľa.

 

Jaroslav Dodok, podnikateľ bez maturity, ktorý sníva o vlastnej vysokej škole.

Zdroj: Jaroslav Dodok

 

 

Rozhovor pripravila Ing. Eva Antalicová