Janette Šimková, lifekoučka, ktorá cez emócie a intuíciu pomáha iným nájsť svoj stratený poklad

Pokorná a pomáhajúca. Plná emócií a vášne zo života. Žena sprevádzajúca iných na ceste životom, keď sa v ňom tak trochu stratili.

 

Life koučing je pomerne nový odbor na Slovensku. Z vašich blogov a rozhovorov je cítiť, že sa venujete aj takým sféram, ktoré často ľudia zatláčajú do úzadia. Ako ste sa dostali k myšlienke ísť práve týmto smerom?

Zvyknem hovoriť, že si ma to našlo keď som bola pripravená. Mala som vždy túžbu, byť v pomáhajúcej profesii. Na vysokej škole som o koučingu ešte nevedela a chcela som sa venovať sociálnemu poradenstvu. Táto práca mi veľmi sadla a z blízka som mohla vidieť, čo to znamená pomáhať ľuďom. Pracovať v tejto oblasti však nebolo jednoduché, lebo práca v štátnej správe obsahovala veľa limitov. Chcela som ísť na voľnú nohu, ale ponúkať sociálne poradenstvo nebola schodná cesta. Keďže som chcela dať o sebe vedieť, začala som prednášať. Na začiatku to boli základné témy ako komunikácia, asertivita a emočná inteligencia. Raz sa na mňa obrátila s požiadavkou o pomoc žienka, ktorá potrebovala poradiť s niečím, čo podľa nej nemá riešenie. Napriek tomu sa chcela so mnou o tom porozprávať. Keď hovorila o svojom živote, zvonku to najskôr vyzeralo, že nemá byť prečo nespokojná. Výborná práca, finančná sloboda, dom, všetko idylické a ona nebola spokojná. Vtedy som si uvedomila dôležitý moment: Ako sa pomáha niekomu, kto nie je spokojný? Tam sa nedá radiť. Začala som zisťovať, ako byť nápomocnou v takomto prípade. Vtedy som objavila koučovací prístup a všetko sa dalo do pohybu. Osobne mi sedel práve životný koučing a zistila som, že popri všetkých osobných problémoch ľudia riešia vždy aj vzťahy. Preto som si neskôr urobila koučovací výcvik aj pre vzťahové záležitosti.

 

Ak by sme sa pozreli na Life koučing zo všeobecnosti, v čom sa odlišujete od svojich kolegov v rámci tohto odboru?

Pre nás koučov je príznačné, že každý má svoj špecifický prístup, aj keď metodiku a základné techniky máme spoločné. Vždy sme v roli kouča sami za seba, teda preferujeme nejaký iný prístup. Ja som skôr eklektik, to znamená, že mixujem rôzne prístupy, ktoré som si osvojila a využívam ich v závislosti od toho, ako to potrebuje klient. Niekto je viac emočný a niekto logický. Pre úspešnú spoluprácu si potrebujem s človekom vytvoriť vzťah, ktorý bude založený na dôvere a rešpekte. Potom sa nechám viesť tým, aké má klient potreby a vychádzam mu v ústrety s takými technikami, ktoré by sa mu mohli hodiť. Ak by som sa mala bližšie charakterizovať, môj prístup je ovplyvnený Rogersom a jeho filozofiou. Vnímam klienta ako toho, kto má v sebe potenciál zmeny a sily, čo mu umožňuje rásť. Každý jedinec najlepšie rozumie svojmu vnútornému svetu. Vzťah porozumenia, bezpodmienečného prijatia a vnútornej harmónie kouča je natoľko podporný, že sa stáva prostriedkom na zmenu postojov klienta. Potom sa človek s väčšou ľahkosťou prepracuje k svojim cieľom a túžbam.

 

 

Janette Šimková, lifekoučka, ktorá cez emócie a intuíciu pomáha iným nájsť svoj stratený poklad

Zdroj: Janette Šimková

 

Ste teda skôr emočný typ a v tejto rovine vám to sedí.

Áno, sedí. Keď človeka sprevádzam, kladiem na emócie dôraz. Človek sa pri tom lepšie spoznáva a cez sebapoznanie lepšie porozumie, čo vlastne potrebuje. Bez emócií to nejde. Ak sa v nich vyznáme, potom sme sebaistejší a nemusíme ich stále prehodnocovať. Spolieham sa na to, že ak človek iniciuje ochotu zmeniť niečo vo svojom živote, tak tie odpovede v sebe niekde má. V súčasnosti sa kladie dôraz na intelekt a emóciám sa nepripisuje až taký význam. Vníma sa to skôr ako slabosť, ak niekto otvorene prejaví svoju emóciu. Ľudia majú pocit, že ak sú emočne transparentní, tak sú potom zraniteľnejší. Tieto mýty vznikajú preto, lebo spôsob, akým emóciu prejavujeme, nie je vždy korektný. Veľakrát sú emócie deštruktívne prejavované a potom vytvárajú zlý obraz o človeku. Mať v súlade hlavu a srdce znamená to, že sme v tej najlepšej forme. Z praxe môžem potvrdiť, že keď sú ľudia v konflikte sami so sebou, uvedomujú si, že niečo nie je v poriadku. Nemajú v rovnováhe to, ako uvažujú a ako sa cítia. Ak ich postoj nie je v súlade s ich hodnotovým svetom, potom im to vyrába veľa limitácií a blokácií. To, čo ich najviac brzdí, je vnímanie samého seba. Ten pocit, ktorý zo seba mám, sa premieta do toho, ako na ľudí pôsobím. To, čo vyšlem, sa mi vráti späť. Byť emočne v rovnováhe eliminuje v človeku veľa rozporuplností.

 

Kde vidíte hlavnú príčinu toho, že sa v živote mnohí zaseknú a nevedia ako ďalej?

Z praxe pozorujem, že sa to stáva ľuďom vtedy, keď urobili veľa pokusov a nedotiahli ich do úspešného konca, alebo boli z nejakého dôvodu zmarené. Niekedy boli plány príliš ambiciózne a oni neboli na to dostatočne pripravení. Ak človek vyčerpá vlastnú vôľu, motivácia nie je všemocná. V kríze sa nedokážeme motivovať len preto, že chceme. Potrebujeme aj vieru, že to dokážeme. Ak sa to nepodarí veľakrát, potom je tam akési vnútorné proroctvo, že na to nemám a nedokážem to. Oslabuje sa sebadôvera a prestávame si veriť, že je to možné. Zníži sa chuť a klesne odhodlanie. Prichádza kríza, všetko spľasne, a ak nemáme dostatočný vnútorný zdroj, prešľapujeme na mieste. Vyčkávame na lepšie okolnosti a príležitosti a vtedy sa prestávame aktivizovať.

 

Môže sa stať, že aj po intenzívnych sedeniach s vami sa nepodarí klientovi zmeniť  stagnujúce oblasti v jeho živote?

Áno. Mojou zodpovednosťou je koučovací proces. Potrebujem vedieť, v akom štádiu zmeny sa klient nachádza a využívam motivačné a podporné techniky na akcelerovanie zmeny, ktorú si nastavil. Pokiaľ človek akcie a záväzky, ktoré si zvolil, neuskutočňuje, k zmene nemá ako dôjsť. Zmena sa odohráva tak na mentálnej, ako aj emočnej úrovni. S obľubou tvrdím, že koučovanie je veda o osobnom záväzku. Nestačí chcieť, ale musím preto aj niečo urobiť. Niekto má veľké očakávania a myslí si, že zo dňa na deň uskutoční veľkú zmenu. Prípadne neverí, že je zmeny schopný. Nedôvera v seba mu bráni robiť zmeny. Pri koučingu spolupracujeme s ľuďmi, ktorí sú schopní zmeny uskutočňovať. Ak je klient traumatizovaný a vyžaduje si to skôr terapeutickú pomoc, tak to klientovi odporučím.

 

Janette Šimková, lifekoučka, ktorá cez emócie a intuíciu pomáha iným nájsť svoj stratený poklad

Zdroj: Janette Šimková

 

Najťažšie je zmeniť negatívny pohľad na seba. Na ktoré veci by sa mali ľudia zamerať, aby sa do tohto stavu nedostávali?

To je veľmi častá téma. Sebaobraz. Ak je skreslený alebo naštrbený, spôsobuje nízku sebadôveru. Veľakrát sú ľudia na seba horší ako na ostatných. Ak túžim rásť a pracovať na sebe, potrebujem sa bezvýhradne prijímať so svojimi kladmi aj zápormi. Aký mám obraz ja sám o sebe, tak ma vnímajú aj tí druhí. To, ako o sebe uvažujem, sa tiež premieta do toho, aké mám vzťahy s ľuďmi. Zvyknem klásť ženám otázku: „Vydali by ste sa samy za seba?“ Chcem od nich, aby o tom premýšľali, lebo sobáš je vtedy zmysluplný, keď mám po boku niekoho, kto mi pomáha ďalej rásť, rozkvitať a byť šťastnou. Pri pozitívnom prijatí seba ináč vnímam svet. Nedá sa to obísť. Alebo sa pýtam: „Ste do seba zaľúbený?“ Mnohí nevedia, čo si majú pod tým predstaviť. Predstavte si, aký je to stav, keď sa nadnášate, vravím im. Máte vtedy chuť robiť veľké veci, ste radostný, spontánny, plný energie. Stávate sa podporným, súcitným a láskyplným.

Keď sa pristihnete pri tom, že sa k sebe správate ako kritický a náročný rodič, zapíšte si, čo si vtedy hovoríte, aký ste k sebe nekompromisný a tvrdý. Skúste v takých momentoch zmeniť tento vzťah na láskyplného rodiča. Čo by ste ako dieťa chceli počuť, aby to bolo podporné a motivujúce?

 

Kde leží skutočný poklad každého človeka? Hľadáme ho celý život na mnohých miestach, u mnohých ľudí.

To je krásna otázka. Prvé, čo mi napadlo je, že ho máme v sebe, ale niekedy potrebujeme cestu k nemu hľadať. Podstatné je, ako máme svoj poklad objaviť a ako máme dať o ňom vedieť ostatným. Dary, ktoré sme dostali, máme rozvíjať. Ak nám spôsob, akým to robíme, prináša uspokojenie, tak je ten správny a bude sa nám to v živote vracať v dobrom. Ak sa pristihneme pri tom, že sa veľmi snažíme, ale ľudia na to nereflektujú, tak nie sme celkom na tej ideálnej ceste. Vtedy je dobré kúsok sa vrátiť alebo si vybrať inú odbočku.

Keď ľudí pri tom sprevádzam, volám to dobrodružná výprava. Úprimne verím, že každý môže stvoriť lepšiu verziu svojho JA. Dokážeme to vtedy, keď sa oslobodíme od všetkých manipulačných presvedčení, ktoré sme o sebe nadobudli. Tí, ktorí nás formovali a smerovali, mali svoju predstavu, akými by sme mali byť. Napĺňať očakávania iných znamená, že nás to môže odkloniť od seba. Venovať pozornosť sebe, to je pozitívne sebectvo, ktoré sa nevyznáva, lebo nemáme byť sebeckí. Snažíme sa vyhovieť ostatným a nevyhovieme sebe. Oplatí sa venovať pozornosť sebe a svojim túžbam, v tej zvedavosti je veľa pozitívnej energie. Človek by mal byť tým, kým je a neriešiť, kým by mohol byť, ak…

 

Janette Šimková, lifekoučka, ktorá cez emócie a intuíciu pomáha iným nájsť svoj stratený poklad

Zdroj: Janette Šimková

 

Ticho. Dnes tak chýbajúce. Obohacuje nás, alebo limituje v niečom?

 Ó, je nevyhnutné! Pri stíšení sa počujeme. Žijeme v informačnom smogu a prejavuje sa to tým, že pre mnohých ľudí je nepredstaviteľné byť sám so sebou. Keď sme zahltení svetom okolo, myslíme si, že nemusíme venovať pozornosť nepríjemným a nástojčivým myšlienkam. Prekrývame ich hlukom a trieštime svoju pozornosť. Ono nás to však dobehne v určitom období života. Vtedy, keď sa pýtame seba, či sme tam, kde sme chceli byť. Tie otázky bývajú neodbytné. Ak ich ignorujeme, neskôr začnú byť nástojčivejšie a už sa nedá pred nimi ujsť. Ak nespomalíme, niečo sa stane.

Pri sprevádzaní ľuďom odporúčam využívať princíp všímavosti a nehodnotiacej pozornosti. Ak myseľ zostane v nehodnotiacom súde, tak ostane v otvorenosti, a nie je zaťažená posudzovaním dobré-zlé, správne-nesprávne.

Vždy, keď prestávame mať nadhľad, potrebujeme stíšenie v podobe vypnutia od výkonu. Ľudia si myslia, že sa to dá utiahnuť cez výkon, ale výkon nerovná sa automaticky uspokojenie a radosť. Potrebujeme robiť aj činnosti, z ktorých nebude niečo kvantifikovateľné, ale máme z nich dobrý pocit a robia nám radosť.

 

Kto je pre vás najväčšou inšpiráciou a vzorom vo vašej pomáhajúcej profesii?

To by bol dlhý zoznam! Mám veľa vzorov, ale určite je to pre mňa každý človek, ktorého napĺňa to, čo robí. Z každého stretnutia s ľuďmi si odnášam zdroje na vlastný rozvoj. Vďaka za to, ak sú pozitívne, ale veľa sa učím aj z interakcií, kde sa stretávam s charakterom a správaním, ktoré sa mi nepáčia.

Celý život ma formovali ľudia, ktorí mi vstupovali do života tým, že som si ich vybrala, alebo tam prišli spontánne a sú tam mnohí doteraz. Som za nich veľmi vďačná a je to naozaj veľká skupina ľudí. Nie sú to len ľudia, ktorí mi ľudsky sedia a imponujú mi ich vlastnosti, ale z pohľadu erudície sú to mnohí profesionáli, ktorí sú na svojej ceste ďaleko.

 

Janette Šimková, lifekoučka, ktorá cez emócie a intuíciu pomáha iným nájsť svoj stratený poklad

Zdroj: Janette Šimková

 

Dnes nájdeme na trhu množstvo literatúry na tému, ako zmeniť svoj život k lepšiemu. Máte pre nás odporúčanie, čo čítať, aby sme rástli a stále sa zlepšovali?

To by bol tiež veľký zoznam. Keď sa ma klienti na to pýtajú, hovorím im choďte ku zdroju. Ak vás nejaká téma zaujíma, nájdite si odborníka, ktorý je vo svojom odbore profesionál a čerpajte od neho. Bez toho, aby som to chcela haniť, na trhu je veľa kompilátov. Nevadí. Otvorte knihu, začítajte sa na dvoch troch miestach a ak to vo vás zarezonuje, je to kniha pre vás. Vyberte si témy, ktoré majú hĺbku, lebo v hĺbke bude záber komplexnejší. Nevýhodou kompilátov je, že sú tam vyextrahované príťažlivé veci. Niekedy mi môže dať 20 strán toľko, ako 300 stranová kniha, keď už mám niečo nažité a ohmatané. Oplatí sa vyberať si knihu podľa toho, či vás osloví hodnotový svet a filozofia autora.

 

Pracujete duševne. Aký spôsob relaxu vás vracia do formy?

Najviac mi funguje behanie. Pol cesty vešiam po lese to, čo som počas dňa zozbierala, a potom sa vraciam s čistou hlavou. Som aj kreatívny typ. Boli časy, keď som veľa modelovala z hliny alebo niečo len tak vytvárala. Každá činnosť, pri ktorej zabúdam na plynutie času, je pre mňa uvoľnením. Mám tenkú hranicu extrovertnosti a introvertnosti a naberám energiu nielen zo seba, ale aj od ľudí. Počúvam intuíciu a podľa toho, na čo mám náladu, do toho sa vrhnem. Rada vášnivo žijem a nenechám si to ničím prekaziť. Vášeň je energia. Treba sa dobíjať  energiou priebežne, aby jej bolo dosť na horšie časy.

 

Janette Šimková, lifekoučka, ktorá cez emócie a intuíciu pomáha iným nájsť svoj stratený poklad

Zdroj: Janette Šimková

 

Každý z nás by mal snívať svoj sen a mať reálne ciele, aby nás život bavil. Prezradíte nám ten váš, ktorý vás posúva dopredu?

Mám takú predstavu, že pokým mi bude mentálne a emočné zdravie slúžiť, chcem byť nápomocná a sprevádzať ľudí. Mne sa ten sen už deje. Som za to nesmierne vďačná a som šťastná, lebo som obklopená naplnenými vzťahmi a uspokojením z práce. S pokorou si hovorím, že som dostala veľký dar. Vždy, keď niekomu pomôžem, moje srdce sa raduje, že sa zase niečo podarilo.

 

Existuje všeobecne platná rada od úspešnej Life koučky pre tých, ktorí túžia po naplnení svojho života?

Viem potvrdiť len to, čo funguje mne. Žiť život naplno s otvoreným srdcom a otvorenou mysľou. Užívať si ho a byť vďačný za to, čo máme.  Konať dobro, lebo z toho nám príde najviac blaženosti. Byť pokorný, vďačný a chcieť od seba, aby sme sa učili nové veci. Obklopiť sa ľuďmi, ktorí nás podporujú a robiť pre ľudí to, čo chceme, aby nám do života prichádzalo.

 

Janette Šimková, lifekoučka, ktorá cez emócie a intuíciu pomáha iným nájsť svoj stratený poklad

Zdroj: Janette Šimková

 

 

Rozhovor pripravila Ing. Eva Antalicová