Ako zvládnuť „chronického vyrušovateľa?“

Predstavte si, že verejne prednášate a v publiku sedí „chronický vyrušovateľ“. Ako by ste sa cítili?

Na mnohých konferenciách, workshopoch a prednáškach sa stretnete s tým, že je tam aspoň jeden.   Vo výnimočných prípadoch je ním speaker, ktorý „to už má za sebou“ a po svojej prednáške stratí záujem o témy kolegov. Vo väčšine prípadov sú to však jednotlivci z publika, ktorí neustále potrebujú rozprávať o tom, ako bolo včera na horách, v práci a podobne. Vyrušovatelia spúšťajú reťazovú reakciu technického šumu a preto je nebezpečné, ak  takíto dvaja sedia vedľa seba.

Určite mi dajú všetci speakri za pravdu, že postaviť sa pred skupinu ľudí a ísť s“ kožou na trh“, nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje si to určitý čas na zodpovednú prípravu a spôsob komunikácie, ktorý by mal poslucháčov zaujať. Ak človek ešte nikdy nestál zoči-voči takejto výzve, pravdepodobne nevie pochopiť, aké je to frustrujúce, keď ho niekto svojim nezáujmom vyrušuje v jeho myšlienkovom pochode. Takáto neúcta voči niekomu, kto nám chce odovzdať svoje skúsenosti a vedomosti, je dnes bežným javom a nie je to férový prístup.

Ako teda reagovať na „chronických vyrušovateľov“?

A) Situáciu zvládne samotný speaker.

Existujú dva typy speakrov:

Speaker, ktorý napriek viditeľnému hluku v miestnosti pokračuje vo svojej prezentácii a snaží sa všeobecný hluk a mrmlanie prekričať. To však vybudí vyrušovateľa k intenzívnejšiemu výkonu. Hlas speakra sa stratí v dave a narastá všeobecná nervozita.

Speaker, ktorý neakceptuje neutíchajúcu vravu, prestane rozprávať na pár sekúnd a zacieli dobre mierenú otázku na vyrušovateľa. Táto metóda má úžasný efekt. Vo väčšine prípadov dotknutá osoba nepozná odpoveď a radšej už vo svojej aktivite nepokračuje, lebo takáto pozornosť jej nevyhovuje.

B) Situáciu zvládne odvážlivec z publika

Odvážlivec prichádza na scénu vtedy, keď vidí, že speaker si nevie poradiť sám. Pozornosť všetkých síce strhne na seba, ale po upozornení vyrušovateľa zabezpečí želané ticho v miestnosti.

Milí grevenťáci, ak sa niekedy zúčastníte workshopu, či prednášky a nebude vás to baviť, nevyrušujte 🙂 Úcta k práci iných ľudí je prejavom našej emočnej inteligencie. Nikdy neviete, čo vás v prednáške  osloví. Možno vám jedna dobre mierená informácia zmení život od základov…

Do počúvania.

Ako zvládnuť „chronického vyrušovateľa?“